Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pätičku

História obce

Historický popis

Prvá písomná zmienka o obci Rakovnica sa datuje do roku 1327, kedy sa nazývala Rakunchas. Vznikla na území stredovekého brzotínskeho panstva, ktoré spolu s ďalšími majetkami Gemerského hradu pred tatárskym plienením vlastnil kráľ Belo IV.

Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo roľníctvo a baníctvo. Potvrdzuje to obecná pečať, pochádzajúca zo začiatku 19. storočia. Jej otlačok je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom Rekenye Vifalr 1801 je zobrazená stojaca postava baníka v oboch rukách s baníckymi kladivami, nad ním hviezda a po stranách skaly. Tento symbol sa stal základom pre obecný erb.

Historické pamiatky obce:

  • katolícky kostol z r.1853
  • evanjelický kostol z r.1866
  • katolícky kostolík Magdolna postavený na začiatku 14. storočia na mieste 1. osady obce.

V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne:

  • zroku 1329 je písomne doložený názov Scenegetew,
  • zroku 1339 Rokunchas,
  • zroku 1351 Rakoicha,
  • zroku 1362 Rakonkeneht a. n. Wyfalu,
  • z roku 1416 Rakonchas a. n. Zenegetew sive Wyfalu,
  • zroku 1773 Rekenane,
  • z roku 1808 Rekeňa, zroku 1948 Rakovnica.

Po maďarsky sa obec úradne nazývala Rekenyeújfalu, po nemecky sa obec úradne nazývala Reiken. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko -malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu:  obec vznikla ako uhliarska osada na území hradu Brzotín asi v13. storočí, listinne je doložená v roku 1327. Patrila Máriássyovcom, v novoveku rozličným zemepánom. V roku 1362 sa obyvatelia presťahovali z pôvodného miesta pod Mníchom do novej osady ( Nová Ves ) postavenej južnejšie. V roku 1427 bolo v obci 14 port. V16. storočí pribudli do nej aj valasi. Mor v roku 1709 –1710 si vyžiadal 109 obetí.  V roku 1773 tu žilo 25 sedliakov a24 želiarov, v roku 1828 obec mala 42 domov a 448 obyvateľov. V 19. a 20. storočí sa okrem poľno-hospodárstva živili povozníctvom a pracovali v blízkych baniach. Obec bola v roku 1938 –1945 pripojená k Maďarsku.